História zboru
HISTÓRIA
Evanjelická fara je dosvedčená v roku 1397. Biskup Novohradskej župy Samuel Malik na zasadnutí 2. mája 1611 v Lučenci potvrdil zákony evanjelického seniorátu.
Začiatkom 17. storočia má cirkevný zbor v Dobroči veľké príjmy z pozemkov na lazoch, ktoré kedysi patrili Balassovcom, ale aj z pozemkov, z ktorých dávajú déžmujednotlivci. 8. júna 1624 sú spomenuté aj dobročské fílie – Mýtna, Kotmanová a Pila, ktoré trvajú dodnes.
O živote Dobročského cirkevného zboru na konci 17. storočia a začiatkom 18. storočia nám podáva správy pokladničný denník, ktorý sa začal viesť v roku 1684 a viedol farár Martin Rakyta. Z neho sa dozvedáme že v deväťdesiatych rokoch 17. storočia si zbor zadovážil potrebné kostolné zariadenie ako sú lavice, zvon a oltár.
Po Thokolyovský bitkách sa kostol znova dostáva do evanjelických rúk. Cirkevnú matriku začal viesť koncom júla 1696 farár Jakub Blaszy pod názvom REGESTUM. V roku 1784 vymerali pri kostole nový cintorín, ktorý bol spoločný pre Dobroč a Mýtnu.
Zbor bol dobre situovaný, lebo na lazoch vlastnil 570 uhorských jutár pôdy. V roku vizitácie (1899) činila árenda 1 028 zlatých.
Služby Božie sa konali podľa agendy, spievalo sa zo spevníka. Kamžu prestali používať ešte v roku 1880.
25. november 1923 je pre Dobročský zbor pamätným dňom. Tento deň bol obnovený chrám a zakúpený nový orgán. Stratu svojich zvonov počas 1. svetovej vojny cirkevníci veľmi ťažko znášali a pri svojich skromných pomeroch v roku 1923 zakúpili nové zvony hlasovo ladené do takej tóniny, ako boli predošlé.
Počas SNP vtedajší pán farár Gustáv Kolény podpísal takzvané memorandom, v ktorom bol vyjadrený nesúhlas so slovenským štátom. Toto memorandom bolo ukrývané a zakopané v dobročskom kostole.
V roku 1965 sa začala stavba novej evanjelickej fary, o výstavbu ktorej sa najväčšej miere zaslúžil evanjelický pán farár Ján Bulík. Dohotovenie a posviacka fary sa uskutočnila za veľkej účasti evanjelických farárov a veriacich obce, dňa 7. septembra 1969. V roku 2002 sa dokončili opravné práce na kostole, skrášlilo sa okolie kostola a vymenila sa strecha.
Po pánovi farárovi Búlikovi nastúpil pán farár Juraj Buzalka, ďalej na fare pôsobil pán farár Ivan Boženík, po ňom nastúpil pán farár Samuel Velebír a v súčasnej dobe v cirkevnom zbore a.v. Dobroč pôsobí brat farár Stanislav Haluška.
O KOSTOLE
Nad obcami Mýtna a Dobroč sa vypína evanjelický kostol a cintorín, ktorý jespoločný pre obidve obce. Dobroč je ohradený múrom, ktorý podľa odhadu archeológov pochádza z konca 13. a začiatku 14. storočia. V tomto období to bolo porochiálny kostol alebo kaplica rodu Balassovcov. Pripúšťa sa, že tu boli kedysi dve svätyne spojené podzemnou chodbou, z ktorých jedna patrila mníchom. Pod vežou je hlboká jama, ktorá pravdepodobne nadväzovala na podzemnú chodbu, vedúcu k Divínskemu hradu. Archeologicky však nie je preskúmaná. Pôvodné bol kostol katolícky, zasvätený Svätej Anne, avšak v 15. storočí ho katolíkom odobrali husiti a začali ho používať ako obranný bod. Po reformácii prešiel do rúk evanjelikov. V 18. storočí bola na južnej strane vybudovaná zvonica s tromi zvonmi rôznej veľkosti.
Kostol je pôvodne z ranogotického obdobia. Je to jednoloďová stavba s presbytériom a polygonálnym uzáverom, s pristavenou sakristiou a južnou predsieňou. Presbytérium a sakristia sú zaklenuté lomenou väzbou, loď je s rovným stropom. Veľmi skorý pôvod chrámu prezrádza aj pätková rímsa románskej profilácie. Nachádza sa po oboch stranách víťazného oblúku. Uzáver presbytéria tvorí gotické okienko, v sakristii štrbinové. Fasády sú hladké. Obranný múrik je so strielňami.
Oltár pochádza z obdobia baroka, z polovice 18. storočia. Tvoria ho dva točné stĺpy, akantové bočné uši a nadstavce, na ktorých boli pôvodne sochy Mojžiša, Áronaa apoštolov Pavla a Petra. Tie však boli z kostola odcudzené. Ďalej sú to serafínskehlavičky a Božie oko. Uprostred sa nachádza starší obraz na dreve. Je to zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Na predele je renesančný obraz posledná večera. Oba pochádzajú z pôvodného oltára zo 17. storočia.
Kazateľnica je neskorobaroková z roku 1772. Vyrobil ju neznámy majster polychrómovanou drevorezbou. Na kruhovom schodišti po pravej strane, ktoré je členené pilastrami, je reliéf zobrazujúci dvanásťročného Ježiša Krista v chráme. Vo výplniach je rokajový dekor. Zadnú stenu vytvára kartuš s dátumami a nápisom. Baldachýn je lemovaný čučkami. Celkový vzhľad dotvára modrý mramor, zlatá a strieborná ornamentika.
ZVONICA
Ide o drevenú barokovú, samostatne stojacu pri kostole hrázdenú stavbu z druhej polovice 18. storočia so štvorcovým pôdorysom a šindľovou ihlanovou strechou. Zvony pochádzajúce z deväťdesiatych rokov 17. storočia boli počas 1. svetovej vojny zložené a ich kov bol použitý na hlavne kanónov. V roku 1923 boli zakúpené terajšie zvony, ktoré sú vyhotovené v troch rôznych veľkostiach. Zvonica bola spojená s kostolom podzemnou chodbou, kde je dnes už len prepadlisko.